- Novinky
- Coffee academy
Coffee Academy: 2. diel – Od zrnka až k prístavu
Poznáte pojem Kávový pás? Z tejto oblasti pochádza hlavní producenti kávy. Vďaka teplotám, úrodnej pôde a množstvo zrážok sa jedná o ideálny oblasť na pestovanie kávy.
Viete, kde by ste našli tzv. Kávový pás? Táto „zasľúbená zem“ leží medzi obratníkmi Raka a Kozorožca a vyznačuje sa ideálnymi podmienkami pre pestovanie kávovníkov, ktoré potrebujú úrodnú pôdu, mierne teploty a väčšie množstvo zrážok. Práve odtiaľto pochádzajú najväčší a najznámejší producenti kávy, medzi ktorých patrí na prvé miesto Brazília so svojimi 2,6 miliónmi ton ročne. Za ňou následuje Vietnam s množstvom 1,7 milióna ton a na treťom mieste je Kolumbia.
Nestlé sa neviaže iba na týchto velikánov a nakupuje kávu v období zberu úrody z rôznych oblastí v priebehu celého roku tak, aby bola zaistená 100% kvalita bez ohľadu na sezónnosť.
A ako vlastne vzniká kávové zrno? Kávovník potrebuje minimálne 2-3 roky, než začne produkovať prvé plody. Najskôr sa objavia kvety, ktoré sa následne zmenia na zelené kávové čerešne. Po 8 až 11 mesiacoch dozrejú, čo sa prejaví charakteristickou červenou farbou. Až potom priebeha zber úrody, pri ktorom sú kávové plody zbierané zo stromov.
Na svete je viac jako 100 druhov kávy, avšak medzi najznámejšie patrí Arabica a Robusta, s ktorými sa tiež najčastejšie obchoduje. Aký je medzi nimi rozdiel?
Aj keď je Arabika známa svojou jemnejšou, šťavnatejšou a aromatickejšou chuťou, Robusta je zase výraznejšia a vhodná predovšetkým v prípade prípravy kávy s mliekom. Jej ďalšou výhodou je, že kávovník statný, z ktorého Robusta pochádza, je pestovateľsky omnoho menej náročný, má väčšiu úrodu a jeho plody obsahujú skoro dvojnásobok kofeínu. Pri oboch druhoch ale platí, že len úplne vyzreté kávové čerešne majú vo výsledku správnu chuť. Obdobie zberu úrody je pritom relatívne krátke – trvá 9 až 12 týždňov v roku a zber čerešní sa robí ručne alebo mechanicky pomocou strojov. Potom následuje čistenie a sušenie kávových zŕn, čo je jedna z najdôležitejších fáz procesu, ktorý má ale vplyv na konečnú kvalitu. Káva, ktorá bola presušená, sa stane krehkou a dôjde k produkcii velkého množstva zlomených zŕn behom lúpania. A nedosušená káva je zase príliš vlhká a náchylná k rýchlej skaze, ktorú spôsobujú huby a baktérie.
Suché zelené kávové zrná sú následne prepravované ľoďami do všetkých kútov sveta. So šesťdesiat kilovými mechmi plnými tohto vzácného nákladu sa môžete stretnúť v prístavoch ako sú Antverpy, Amsterdam, Rotterdam a Hamburg. Prvý zmieňovaný je svetovým lídrom v skladovaní kávy, pretože má pre ňu pripravené úložné priestory o rozlohe zhruba 700 000 m².
